Náš tým pozostáva zo štyroch členov a fungujeme neoficiálne viac ako tri a pol roka. Orientujeme sa na ruskú armádu. Jednotne používame ruský maskovací odev vo vzore digital flora (tzv. cifra)
 
V našej zbrojnici nájdete prevažne zbrane ruského typu (AK, PKM, SVD) ale aj iné (PDW, SCAR, Glock) konštrukčne od manuálov cez AEG, až po GBB.
 
Čo sa týka zbraní a taktickej výstroje,  tak tú si postupne a podrobnejšie rozoberieme v ďalších kapitolách.

Náš tím

Funkcia: Veliteľ tímu 

Ostatné: sniper, zbrojár, technik

 
  1. Hodnosť: (***)
  2. Pôvod: Transilvánia
  3. Obľúbený nápoj: Krv
  4. Obľúbené jedlo: Diviak
  5. Motto:
Bio: 
V roku 1979 Kambodžu od Červených Kmérov oslobodila vietnamská invázia. Po tom čo krajinu dlhých desať rokov kontrolovali sa Červení Kméri sa však uchýlili k partizánskemu spôsobu boja, svoje základne mali na thajsko-kambodžskom pomedzí. Vzhľadom k tomu, že boli podporovaní Čínou a od začiatku 80. rokov aj USA, operovali na kambodžskom území prakticky až do roku 1993. V tomto období pôsobil na tomto území aj Redshark a jeho úlohy mali rôznorodý charakter. Od záškodníckych operácií až po taktické poradenstvo. Po rozpade Sovietskeho bloku v roku 1989, stratil Sovietsky zväz svoj vplyv, čo v dôsledku pre Kambodžu a Vietnam znamenalo ukončenie jeho pomoci. Takto sa aj Redshark pobral naspäť pozdĺž celým kontinentom späť do terajšieho Ruska, kde na svojej ceste poznal mnoho bojových techník a učil sa remeslám od odlievania guliek po výrobu drobných zbraní.
Vietnam si už nemohol dovoliť túto okupáciu a stiahol vojsko. Ešte predtým ale vykonal v Kambodži niekoľko reforiem: legalizáciu súkromného majetku, zmenu vlajky a opätovné stanovenie budhizmu za štátne náboženstvo. Rýchle otvorenie svetu ale spôsobilo ekonomické straty.
 
Zbrojnica:
 

Funkcia: Medik, ženista

Ostatné: technické zabezpečenie, provianťák

  1. Hodnosť: (**)
  2. Pôvod: 
  3. Obľúbený nápoj: Slivovica, Russkij Standart
  4. Obľúbené jedlo: Divina
  5. Motto:
Bio:
Vojna v Bosne a Hercegovine medzi troma bojujúcimi stranami bola najchaotickejšia a najkrvavejšia vojna v Európe po druhej svetovej vojne. Mierové snahy OSN boli viac-menej neúspešné. 
Napriek pozitívnym krokom vpred, sa schyľovalo k najväčšiemu masovému zabíjaniu v histórii Európy od čias druhej svetovej vojny – k srebrenickému masakru. Mesto Srebrenica – obývané prevažne Bosniakmi – sa bohužiaľ nachádzalo v srbskej časti Bosny a Hercegoviny a z toho dôvodu bolo OSN rezolúciou  vyhlásené za „bezpečnú zónu“. Tu prítomné bezpečnostné zložky chránili bosnianske obyvateľstvo. Pravdepodobne kvôli zanedbaniu problému a nepripravenosti vojakov UNPROFOR, pred ktorým varoval laocai, ktorý utiekol zo zajatia a vypočul si rozhovor nepriateľských veliteľov. Veliteľské zložky nebrali jeho varovania a potrebu pripravenosti vážne, a tak sa Srbom podarilo napadnúť toto mesto a pred zrakmi rodinných príslušníkov popraviť 8000 mužov a chlapcov. V tomto krvavom masakre zachránil sám 7 ľudí avšak utrpel zranenie ruky. Po dlhej liečbe vo vojenskej nemocnici bol prevezený do vojenského sanatória na doliečenie. Z ktorého však ušiel a účastnil sa operácie Deliberate Force.
Deliberate Force bolo bombardovanie Republiky srbskej leteckými silami NATO v aug. až sept. 1995, na hore Igman južne od hlavného mesta Sarajevo takisto bombardovali pozície bosnianskych Srbov. Intervencia NATO a OSN bola vykonaná kvôli obvineniu, že v júli 1995 Vojsko Republiky Srbskej zorganizovalo etnické čistky v Srebrenici a Žepi. Bezprostrednou príčinou tejto akcie bola explózia na sarajevskom trhovisku Markale (28. august 1995). NATO oficiálne oznámilo, že bosnianski Srbi sú zodpovední za smrť 43 ľudí na Markalách a 30. augusta začalo letecké útoky proti pozíciám Srbov
Podľa dostupných údajov, NATO použilo viac ako 11 000 striel s obsahom ochudobneného uránu pri bombardovaní. Útoky zo strany NATO mali rozsiahly dopad aj na zdravie ľudí. Najmenej 300 srbských utečencov z Hadžićia zomreli o niekoľko rokov po bombardovaní na rakovinu krvi, pľúc a mozgu.
Pri tomto bombardovaní spoznal laocai pozorovateľa a experta na ZHN Lukyho.
V auguste 1995 prinútilo NATO Miloševiča, Tuđmana a Izetbegoviča zastaviť vojnu a začať rokovať. Nakoniec vojna skončila podpísaním Daytonskej mierovej zmluvy 21. novembra 1995 v americkom meste Dayton (konečná verzia, ktorá zahŕňala aj riešenie situácie v Bosne a Hercegovine bola podpísaná 14. decembra 1995 v Paríži).

Zbrojnica:

Funkcia: Prieskum a predvoj, guľometčík

Ostatné: Spevák hradnej stráže, milovník labužník

 
  1. Hodnosť: (*)
  2. Pôvod: Prypjat
  3. Obľúbený nápoj: Pivo
  4. Obľúbené jedlo: Párky
  5. Motto: Čo ma nezabije to posliním.
Bio:
Účastnil sa Sovietskej intervencie v Afganistane. Bojové operácie viedla najmä sovietska 40. armáda. Sovietski vojaci boli zatiahnutí do bojov proti mestským povstaniam, domorodým armádam (laškar), niekedy aj proti vzbúreným jednotkám afgánskej armády. Opozičné sily spočiatku najčastejšie bojovali otvorene, a tak s nimi sovietske letectvo a delostrelectvo nemalo ťažkú prácu. Tento stav sa však postupne zmenil.
Sovietske sily boli zatiahnuté do konflitu obmedzeného rozsahu s nejasnými vyhliadkami na koniec. V 80. rokoch získali afganskí mudžahedíni podporu USA, Pakistanu, Saudskej Arábie, Spojeného kráľovstva a ČĽR. Okrem potravín, dopravných prostriedkov poskytovali spojenci mudžahedínom aj zbrane. Pre krytie pomoci nakupovali zbrane v tretích krajinách, medzi iným aj v Československu. Odtiaľ sa Miňo dostal k CIA a podieľal sa na školení mudžahedínov v partizánskom spôsobe boja. Prispel tak k vysokým stratám vrtuľníkov a dopravných lietadiel. Naučil sa tu tiež výborne rusky a pomáhal s prevádzaním utečencov cez hranice, ktoré boli blokované ruskými jednotkami. Za čo si vyslúžil prezývku 
خردل (Khrdl) - El Horčica.
Vyjednávania OSN o stiahnutí sa vojsk z Afganistanu začali po nástupe Gorbačova v apríli 1988 na pôde OSN. Sovietske vojská v počte asi 115 000 mužov sa z krajiny stiahli 15. februára 1989. Počas sťahovania sa ruských vojsk sa náhodou dostal do konfliktu s Redsharkom, ktorý sa po roku 1989 vracal z operácii v Kambodži, pri tomto strete boli nútení pomôcť si navzájom aby prežili a spoznal v ňom strateného brata.
Občianska vojna v krajine vyvrcholila do kmeňovej vojny, počas
ktorej sa dostalo k moci hnutie Taliban.
Preto sa obaja rozhodli opustiť túto krajinu.

Email: priezvisko.meno@firma.sk

Funkcia: Chemik - expert na ZHN

Ostatné: Lovec, poľovník

 
  1. Hodnosť: (*)
  2. Pôvod: Lačnov
  3. Obľúbený nápoj: Pivo
  4. Obľúbené jedlo: Guľaš
  5. Motto:
Bio:
Jomkipurská vojna bola piata arabsko-izraelská vojna, ktorá prepukla 6. októbra 1973 o 14:00, keď koalícia Egypta a Sýrie začala počas najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia) prekvapivý útok na Izrael v oblasti Suezského prieplavu a Golanských výšin.
Útok bol výborne naplánovaný a jednotky výborne vycvičené. Izraelské letectvo bolo z podstatnej časti eliminované sovietskymi raketovými protilietadlovými systémami. Bar Levova línia na pobreží Suezského prieplavu bola prelomená a potom zničená počas obojživelnej operácie, ktorú vojenskí odborníci označujú za najlepšie naplánovanú a uskutočnenú od vylodenia v Normandii.
Arabský útok priviedol Izrael na hranicu katastrofy – jeho vojská utrpeli rozsiahle ľudské aj materiálne straty, prvé protiútoky izraelskej armády skončili debaklom a Izrael takmer stratil Golanské výšiny. Izraelský minister obrany Moše Dajan podľa niektorých zdrojov videl situáciu už natoľko čiernu, že prikázal pripraviť na použitie jadrové zbrane a požiadal ministerskú predsedníčku Goldu Meirovú o predbežné povolenie na ich použitie.
Luky bol neoficiálne poslaný, aby zistil či Izrael v tom čase vlastní jadrové zbrane a do akej miery je hrozba ich použitia reálna. V prípade, že by sa ukázala hrozba ako reálna mal za úlohu zabrániť ich použitiu.
Hoci nie je dodnes oficiálne potvrdené, či Izrael skutočne vlastní jadrové zbrane, nezávislí odborníci to vnímajú ako fakt a podľa niektorých neoficiálnych tvrdení Izrael jadrové zbrane vytvára napríklad v Negevskej púšti na juh od mesta Dimona (podľa dôkazov a tvrdení predložených izraelským vedcom Mordechaiom Vanunuom). Dodnes nie je jasné, či Izrael týmito zbraňami disponoval už v čase Jomkipurského konfliktu. Každopádne, ich prípadné použitie nakoniec nebolo vôbec nutné.
Luky však vie svoje...

Email: priezvisko.meno@firma.sk